Autorsképredstavenie Morča tieto očakávania splnilo. Avšak za akú cenu? Štyri postavyna javisku, pripomínajúcom už pri prvom pohľade naň, čakáreň u lekára,rozohrali sériu dialógov, ktoré sami o sebe neskrývali hlbšiu pointu.Práve preto mali poukázať na ľudskú prázdnotu spojenú s výrazom tváre- mysme všetci majstri sveta, prípadne študovaní psychológovia, znalci ľudskejduše. Postavy sa štylizovali do polohy, že všetko vedia, všade boli. Tentodojem nekonečnej potreby potvrdzovania si sebadôvery dopĺňali stálenekončiacimi slovnými barličkami, ktoré už divákom mohli liezť von ušami. Kebytakto hovoriaceho človeka stretli na ulici, rýchlo by sa s ním rozlúčili.A možno nie.
Okolonás je ohromne veľa podobných ľudí. A možno sme takí občas aj my sami. Lento nevidíme. SKRAT nás chcel na to upozorniť. Občas však myšlienky, ktoré sanám snažili ponúknuť, zanikali v množstve vulgarizmov, ktorými doslovazahlcovali diváka. Opakovaný vtip už nie je vtipom. Môže byť hoci ajo ježkovi.
Lavička,vešiak a popolník. Načo je popolník v nemocničnej čakárni? Pôsobiltrochu samoúčelne a keď si herec počas predstavenia zapálil, akoby divákomponúkal staré ošúchané klišé. Ako keby vymizli dobré nápady. Predstavenievyznievalo často ako rozvíjanie pár originálnych myšlienok. Tie však boli umeloživené a tvorcovia ich nevedeli rozvinúť ďalej. Ako zvláštnosť, istý druhabsurdity, na ľavej strane scény stála telefónna búdka. Jediné miesto, kde sapostavy naozaj rozprávali s tým druhým. Síce tam tiež rozoberali samiseba, niekedy bolo ich hovory počuť, inokedy zanikali vo vrave ostatnýchhercov. Boli to hovory s vonkajším svetom. So svetom, ktorému nevládnemorča. Morča ukryté v každom z predstaviteľov. Jednoduché,primitívne. Túžiace po žrádle symbolizujúcom hrabanie sa v súkromídruhých, prezentovanie vlastnej hlúposti s cieľom vyniknúť medzi ostatnýmia tiež uspokojiť svoje sexuálne chúťky. Ak má umenie odrážať stavspoločnosti, je naša spoločnosť naozaj veľké konzumné morča? Morča točiace sav kruhu napĺňania svojich základných potrieb? Je umenie ukázať divákovito, čo môže vidieť v každom filme, reality show, v reklame? Sexútočiaci z časopisov, nadávky z reality show pripomínajúce krčmovéreči. A ak sa chce divák nadýchať cigaretového dymu, tiež mu môžemeponúknuť oveľa jednoduchšie riešenie ako sedieť v divadle.
SKRATukázal nahého človeka. V úplnej prostote, bez servítky pred ústami, bezšiat. Niekedy pripomínal Cisárove nové šaty. Pokladajúc za hodnoty prázdneslová. Faloš, pretvárku, pokrytectvo. Skrývanie sa za silné rečia následne im odporujúce činy. Alebo sľubujúce vyhlásenia, ktoré vydržialen dovtedy, kým ich netreba splniť. Zomierajúci nahý človek, ktorému niektozhora nadáva. On behá splašený po scéne a nakoniec utečie. Morča vybehloz kruhu.
Výrezv zadnej stene javiska, ľudia prichádzajú a odchádzajú. Rodia saa umierajú. Zaradzujú sa do skupiniek, vyvyšujú sa, hodnotia, pripisujúbody vo svojom pomyselnom rebríčku. Kto je perspektívny a kto nie? Máperspektívu umenie, ktoré hovorí, čo už povedali dávno pred ním? Má perspektívukrútiť sa v kruhu ľudskej hlúposti, prázdnoty a povrchnosti? Máperspektívu, keď morča kričí, chyťte to morča? Má perspektívu nechať ho utekaťdokola?
Aleboho len nemá kto zahubiť? Alebo nevie? Nedokáže zabiť ľudské stereotypy? Nedokážesa zbaviť ošúchaných spôsobov poukazovania na ľudskú spoločnosť?
SKRATsa s Morčaťom pokúsil na pár momentov vybehnúť z kruhu. Nepodarilosa. Ani posledný rozhovor dvoch žien spomínajúcich na časy v zbore nedalimpulz na zmenu.
A predsasa točí! Stále dokola...
DivadloSKRAT (Bratislava)
Ľ.Burgr a kol: Morča
Hudbaa réžia: Ľubomír Burgr
Účinkujú:Ľubomír Burgr, Zuzana Piussi, Petra Fornayová, Milan Chalmovský