Tri sestry. Pod názvom si možno predstavíte, že sa dej bude odohrávať v domácom prostredí a uvidíme v ňom vyvíjajúce sa vzťahy medzi sestrami, normálne súrodenecké problémy s nejakou zápletkou. Trošku prekvapujúce je, že tri sestry majú aj brata. Ten si nezaslúžil, aby sa dostal do pomenovania hry. Možno práve preto, že vystupuje ako pasívny muž pod papučou, ktorý si svoje nenaplnené ambície nahrádza hráčskou vášňou. Tri sestry pôsobia dojmom silných žien, hoci každá vo vnútri ukrýva svoje bremeno. Najstaršia sa nevydala a priznáva, že by išla za hocikoho, keby ju požiadal. Prostredná si vzala muža kariéristu, ktorého zaujímajú len vlastné úspechy a prehliada, že sa zaľúbila do vojaka. Hravo ho podvádza, a tak hľadá šťastie. Najmladšia sestra spočiatku s veľkou chuťou pracovať sa v priebehu hry unaví a s vidinou lepšieho života je ochotná vydať sa bez lásky za baróna.
Leitmotívom je odchod do Moskvy, ktorý nás sprevádza celým predstavením. Moskva ako koniec nudného života v malom meste, kde zmenu znamenajú len vojaci z brigády. Moskva ako únik od problémov, Moskva ako naplnenie snov. Nakoniec je však všetko inak.
Scénu príjemne dotvárajú brezy, bosý dedko s baranicou evokuje ruské prostredie. V hre sa nachádzajú aj vtipné miesta, no vo svojej podstate ju môžeme považovať za výkrik ľudského vnútra. Radosť, smútok, nadšenie, zúfalstvo, ilúzie, sklamanie, láska, závisť aj nenávisť. Typická Čechovova hra, v ktorej vykresľuje pomery v Rusku, predostrie problém, ale nerieši ho. Len nám pootvorí dvere do duší postáv a necháva nás samých vysporiadať sa s ich rozpoložením.
Predstavenie v košickom Štátnom divadle sľubuje čosi nezabudnuteľné. Stačí sa len zastaviť, pozrieť a chvíľu porozmýšľať. Možno málo, možno veľa, ale Čechov za to určite stojí.
Tri sestry
Čechov je majster vo vykresľovaní ľudskej psychiky. Vie dokonale precítiť stav duše a dokazuje to v každom diele. Keď si prečítate jeho poviedky, ostane vo vás čosi hlboké. Isto nepatria medzi knižky, ktorých písmenká zhltnete a za pár dní vám vyprchajú z hlavy. Ale to by nemali asi ani po jednej knihe. Čechov však okrem poviedok písal aj divadelné hry. Višňový sad, Ujo Váňa, Čajka a Tri sestry patria k jeho vrcholným dielam. Poslednému menovanému budú patriť nasledujúce riadky.