reklama

Svet je predsa len gombík

Vymysleli sme si svet. S dvoma farbami. Nechceli sme sa opakovať po ostatných. Nebadane sme si rozdelili farby ako na začiatku človečka. Ty budeš zelený panáčik a ja červený. Kráčali sme po hracom pláne. Občas si bol vpredu, ale len preto, že si hodil šestku. Nehnevala som sa na teba, ani som ti nezávidela. Jednoducho som chápala. Mal si svoje šťastie. Nechal si ma nemo stáť na políčku a uháňal si vpred. Keď si robil len malé krôčiky a priblížila som sa, tešili sme sa. Zelený a červená.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Hrali sme hru, človeče, neľúbme sa. Zelená hruška s obitými kolenami vedľa červeného jabĺčka čakajúceho v debničke. Ty si hruška, nezbedník, nepomôže ti už nik... veď si dobre vedela, že si ešte nezrelá... Ale jabĺčko vedľa teba sa už dlho pýri.
Má červené líčka,
čaká na Janíčka.
Ukrýva červíčka?
Neukrýva?
Pochybuje? Je si istá?
Je to láska.
Dozaista.
Zelená značila nádej. Červený zápal srdcového svalu si liečil svojou zelenou. Raz mi pomohol taký sirup. Nechutne zelený, ohromne sladký. A liečivý. Proti kašľu. Vo veľkých dávkach návykový a škodlivý. Mala som sa na teba vykašľať už dávno.
Zelený. Hrach, čo som hádzala o stenu. Ty si sa k nej otočil, aby si ma nevidel. Hrášky sa ti odrážali od chrbta. Hrášky mojej lásky, ktorú neviem ani spočítať, ani definovať slovami. Lebo som vraj viac duchovne založená.
Janko Hraško a Červená čiapočka. Obaja z inej rozprávky. Obaja z rozprávky. V nich vždy víťazí dobro. A ja v neho verím. Vraj som idealista.
Červenými topánkami som chodila po našom zeleno- červenom svete. Janko Hraško skončil ako hrdina, Červenú čiapočku zachránil poľovník. Lovec. V zelenej uniforme. Zelená vyslobodila červenú.
Moja tvár ozelenela. Červeň lásky kvapká ako krv z prsta poraneného ihlou. Už nie som Červená čiapočka, ale vlk. Rozpáral si ma a nakládol do mňa ťažké kamene. Šplhám sa von zo studne, kam si ma hodil. V izbe vonia zelená vetvička. Schne a ihličky z nej dopadajú na koberec. Zelené ihličky na zelenom koberci. Strácajú sa. Ale vôňa ostáva. Vkráda sa mi do nosa. Ty sa mi stále vkrádaš do mysle. Vraj skoro nikdy nepoviem, čo si myslím. Teraz to napíšem.
Pamätám sa na jednu chvíľu. Mala som asi štyri roky a po nejakom čase som otvorila zásuvku s koláčikmi zo surového cesta, ktoré som si tam schovala, lebo sa mi veľmi páčili. Chcela som si ich nechať len pre seba. Ozeleneli. Boli nanič. Nedali sa zjesť. Spomínam si, ako som vtedy plakala. Aj ty si splesnivel. Odkladala som si ťa vo svojom vnútri a keď som ho znova otvorila, už si to nebol ty. Ten, ktorý sa nepokazí.
Mäso sa mi pomaly škvarilo na panvici a pukalo, ako keď praská oheň. To horí naša paleta. Oheň. Teplý a červený. Pozerajú doňho tvoje falošné oči. Asi boli zelené. Na farbu som pri pohľade do nich zabudla. Vypínam plyn. Pri klavírnych variáciách sa svet zmenil.
A keď prejdem opäť kúsok z neho a žltým autobusom dorazím do mesta, ktoré ľúbim, modrou handričkou si utriem modré okuliare. Zachytím priesvitnú vodu, hmatateľný dôkaz smútku a dúhovými myšlienkami bez polomeru sa budem s nekvantifikovateľnou radosťou túlať. Už si nebudem vymýšľať.
Svet je predsa len gombík. Len sa treba držať toho správneho. Prinesie šťastie. A možno príde aj kominár...

Katarína Šimková

Katarína Šimková

Bloger 
  • Počet článkov:  106
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Tvorivo pracujúca Košičanka. Inak je extrémne filozofujúci umelec, niekedy s úvodzovkami, inokedy bez, s optimistickým pohľadom na vec :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéC´est la vieOkolo násF ako fromage :)KultúraPoetické výlevyKonáre

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu