Keby som bola teraz niekde blízko teba, určite by som ti dala kilo jahodovej zmrzliny. Dala by som ju do chladničky a čakala, kedy ju nájdeš.
Uplynul celý rok, ale ty stále rozmýšľaš o tom, ako sa dá v živote dosiahnuť maximálna spokojnosť. A nevieš na to prísť. Pritom je to také jednoduché. Odpoveď je skrytá v jahodovej zmrzline.
Každý z nás má svoje kilo. Záleží len na ňom, či ho bude držať ukryté v chladničke a teda ho ešte neobjavil alebo ho z chladničky vyberie a bude sa naň pozerať. Ako sa roztápa, kvapká z lyžičky, steká a lepí sa na prsty. Sám so svojou jahodovou zmrzlinou. S nepríjemným pocitom si odchádza umyť ruky a absolútna spokojnosť je prenáramne ďaleko.
Život je ako jahodová zmrzlina. Máš ju a je len na tebe, koľko z nej dáš iným ľuďom. A či im podáš lyžičku. Čím viac lyžičiek rozdáš, tým viac ľudí ťa obklopuje. Čím viac lyžičiek daruješ, tým viac ľudí s tebou zdieľa tvoj život. Dávaš ľuďom z toho, čo si dostal. Niekedy viac, inokedy menej. Aj keď im daruješ len trošku, naplní ťa to veľkou radosťou. Radosťou, ktorú môžeš prirovnať k absolútnej spokojnosti.
Aj keď si ľuďom daroval lyžičku, ešte to nestačí. Aby mohli jesť z tvojej zmrzliny, nesmieš ju dlho nechávať v chladničke a zároveň ju nesmieš dlho držať vo svojich rukách. Tajomstvo sa skrýva v jahodovej zmrzline a v počte lyžičiek. V tom, že zmrzlinu stále ktosi je. Možno je to také jednoduché. Stačí len objaviť, kde sa tá zmrzlina práve nachádza.
Prajem ti, aby si mal okolo seba ľudí, ktorým by si mohol rozdať lyžičky, aby ťa z jahodovej zmrzliny nerozbolelo hrdlo a aby sa ti ani neroztopila. Lebo len vtedy z nej budeš mať radosť, keď sa budú tešiť ľudia okolo teba. Dúfam, že tak dosiahneš šťastie, ktoré tak dlho hľadáš.
Jahodová zmrzlina
Pamätám sa, ako som pred rokom ráno sedela na obrubníku na trenčianskom letisku a čakala, kým začneme opäť pracovať a písala smsku. Bola pre teba. Priala som ti, aby si bol šťastný. Teraz tu sedím na stoličke, ťukám do klávesnice. Za ten rok sa toho veľmi veľa zmenilo. Ale ja ti stále prajem to isté.